Obec Tibava, kedysi známa ako Tibova Ves, Tiba či Tyba, patrí medzi najstaršie sídliská v regióne. Archeologické nálezy potvrdzujú osídlenie už v paleolite, s pokračujúcim vývojom cez neolit, dobu bronzovú, halštatskú, laténsku až po slovanské obdobie. Tibava bola významným bodom na krajinskej ceste medzi Michalovcami a Užhorodom.

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1282, keď sa hradníci Volf, Valent, Juraj, Štefan, Beňadik, Donk a Šimon sťažovali kráľovi Ladislavovi IV. na zabranie majetku. V roku 1290 obec prešla do rúk šľachticov Andrejovi a Jakovovi, synom Jakova, za 300 hrivien striebra. Odvtedy patrila rodu z Michaloviec. V roku 1351 získali právo konať trhy, čo viedlo k vzniku Sobraniec.

Nad obcou sa nachádza zrúcanina Tibavského hradu z 13. storočia, hoci dnes leží v katastri obce Podhoroď. Hrad bol súčasťou širšieho panstva, ktoré zahŕňalo aj mestečko Sobrance a 15 okolitých dedín. Slúžil ako obranný bod a sídlo miestnej šľachty.

Dominantou obce je gotický rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie z druhej polovice 14. storočia. Stavba prešla barokovou úpravou v 18. storočí a rozšírením v roku 1906. V interiéri sa zachovala pôvodná gotická klenba a renesančný epitaf Ladislava Pribeka zo 16. storočia.

V 19. storočí žila v Tibave početná židovská komunita, ktorá spoluvytvárala kultúrny a hospodársky život obce. Židia sa venovali najmä obchodu, remeslám a niektorí aj vinohradníctvu, ktoré bolo v regióne rozšírené už od roku 1413. V obci pôsobili aj židovskí obchodníci a učenci, no ich prítomnosť bola tragicky prerušená počas holokaustu.

Za obcou, vedľa obecného cintorína, sa nachádza zanedbaný židovský cintorín, ktorý je dnes jedinou hmatateľnou spomienkou na túto komunitu. Je zarastený a bez údržby, čo symbolicky odzrkadľuje zabudnutie tejto časti histórie. Miestna iniciatíva Villa Szobrán sa snaží oživiť pamäť na židovské obyvateľstvo prostredníctvom výletov a vzdelávacích aktivít, no chýbajú jej financie na obnovu cintorína a dôstojnú prezentáciu tejto histórie.

Obec Tibava zatiaľ oficiálne nespomína židovskú minulosť vo svojich historických materiáloch, čo je výzvou pre budúce generácie – aby sa pamäť na túto komunitu stala súčasťou kolektívneho vedomia.

GPS: 48.729605698511314, 22.212297982634826

Zdroj fotografií: Ondrej Pastirik

Zdroj textu: Internet.


Comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *